Logo Wolters Kluwer

Vydavateľstvo právnickej a ekonomickej literatúry

Vytvorené: Kategória: iura.sk

Jan Horecký: „Vy si občas vyrobíte tému, ktorou sa zbytočne zaoberáte, hoci spoločných problémov máme dosť aj pri súčasných pracovnoprávnych úpravách“

Rozhovor s JUDr. Janom Horeckým, PhD., jedným zo zahraničných rečníkov, sa uskutočnil ako súčasť príprav 1. odbornej konferencie o pracovnom práve, ktorá sa uskutoční 16. mája 2019 v hoteli Tatra v Bratislave a na ktorej vystúpia poprední odborníci  v oblasti pracovného práva z Českej a Slovenskej republiky.


 

Pán doktor, obdobne ako v prípade Slovenskej republiky je aj v českom pracovnom práve aktuálna problematika nesprávneho skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. S akými najčastejšími pochybeniami v tejto oblasti sa stretávate?

 

Nesprávne kvalifikovanie porušení povinností zamestnanca, zamieňanie požiadaviek a predpokladov na výkon práce zamestnancov, posúdenie zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na výkon práce predstavujú len krátky výpočet hajlajtov, ktorými dnes žije české pracovné právo. To podľa mojich informácií máme spoločné s vašimi reáliami. Čoraz častejšie sa nám stáva, že uvedomelý zamestnanec aj v zastúpení odborovou organizáciou žaluje zamestnávateľa a domáha sa úspešne svojich pracovnoprávnych nárokov. Už len v spomínanom prípade zamieňania predpokladov a podmienok na výkon práce zo strany zamestnávateľa predstavujú dodatočné sankcie z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru pre zamestnávateľa minimálne 6-násobok priemerného zárobku zamestnanca, povinnosť zamestnanca ďalej zamestnávať a poškodenie dobrého mena, čo je najmä u zahraničných spoločností veľmi citlivá oblasť. V tomto prípade možno len poukázať na praktickú skúsenosť, že hoci ani v českom Zákonníku práce nie je stanovený horný limit náhrady mzdy zamestnanca pre takéto prípady, súdy pravidelne túto výšku moderujú na minimálne prípustnú hranicu najmä s odkazom na praktické okolnosti prípadu, kedy si prepustený zamestnanec už pravidelne nájde nové pracovné miesto. Vzniká však oprávnená morálno-ochranárska otázka, že hoci zamestnávateľ porušil príslušné ustanovenie Zákonníka práce a mal by byť teda za toto konanie potrestaný, dvojnásobne tratí zamestnanec, keď mu je ukončený pracovný pomer, pričom mu je priznaná minimálna hranica náhrady mzdy, ktorá nezodpovedá celkovej dĺžke potenciálneho trvania jeho pracovného pomeru do rozhodnutia súdu o jeho pokračovaní. Podobne prichádza k zhoršovaniu pracovných podmienok zamestnancov aj z dôvodu absencie právnej záväznosti lekárskych posudkov, ktoré sú na základe súčasnej judikatúry stále ešte viac-menej dobrozdaniami a ich význam pre rozhodovanie zamestnávateľa je marginalizované.

 

Ako odborníka zo zahraničia by sme sa vás radi opýtali na „český“ pohľad na legislatívne zmeny v Slovenskej republike, predmetom ktorých je zavedenie povinnosti zamestnávateľa zverejňovať v ponuke práce zložku základnej mzdy zamestnanca.

 

Podľa môjho názoru zverejňovanie mzdy zamestnanca v pracovných ponukách je nadbytočné. Z povahy pracovného práva vyplýva, že je to jednoducho dvojstranný zmluvný vzťah a každá zo zmluvných strán si môže požiadať o čo chce a za akých podmienok si vie predstaviť jeho uzatvorenie. Z hľadiska zverejňovania sumy základnej zložky mzdy v pracovných ponukách pri dnešnom prevládajúcom trende viaczložkovej mzdy zamestnanca, ktorá pozostáva z 3 až 5 rôznych zložiek osobného odmeňovacieho systému pre zamestnancov, to znamená, že sa zamestnanec dozvie nanajvýš to základné minimum, nedozvie sa však nič o zložkách, ako sú napríklad osobné ohodnotenie, nárokové zložky, takže teoreticky nevie o nič viac, ako vedel pred zmenou právnej úpravy. To, že z pracovnej ponuky zistí, aká je výška jeho základnej zložky mzdy, sa vo výberových konaniach prejaví v zásade tým, že si vie vypýtať zaručenú výšku minimálnej mzdy, keďže zamestnávatelia zvyčajne v pracovných ponukách zverejnia nižšiu hodnotu, akú sú schopní zamestnancovi reálne ponúknuť. Negatívom vašej novej právnej úpravy bude pravdepodobne aj to, že zamestnávatelia budú prenášať časť odmeny zamestnanca do variabilných zložiek mzdy, ktorých výšku nemusia zverejňovať. Budú si tak snažiť uchovať svoju konkurenčnú výhodu odmeňovacej politiky, čím však zamestnanec bude musieť byť ešte viac „motivovaný“, aby zarobil to, čo mal predtým v inom pomere zaručenej zložky mzdy a variabilných zložiek mzdy. Na druhej strane bude pravdepodobne pozitívom určité nasmerovanie zamestnancov, aby vedeli, ako teoreticky sú ohodnotené jednotlivé pracovné pozície aspoň vo vzťahu k základnej zložke mzdy zamestnanca, čo im umožní jednoduchšie sa rozhodnúť, či sa budú o túto pracovnú pozíciu uchádzať.   

 

Z vášho vyjadrenia sa teda skôr domnievame, že nezdieľate predpoklad iniciátorov týchto zmien, na základe ktorého má nová právna úprava prispieť k vyššej transparentnosti odmeňovania a zvýšeniu miezd zamestnancov.

 

S predmetnou zmenou v oblasti miezd sa otvára podľa môjho názoru ďalší rad problémov, ktoré sme doteraz nespomenuli a ktoré pravdepodobne nerecipoval ani zákonodarca pri tvorbe novej právnej úpravy napr. v oblasti zamestnávania cudzincov a pracovných ponúk. Na úrade práce by mal zamestnávateľ oznámiť, aké sú pracovné a mzdové podmienky pri ponúkaných pracovných pozíciách, aby sa s nimi mohli potenciálni zamestnanci oboznámiť. Je to aj jedna z hlavných požiadaviek z úradu práce v súvislosti s pracovnou ponukou na voľné pracovné miesto pre zamestnávanie cudzincov. Pokiaľ budú zamestnávatelia pristupovať k tejto povinnosti tak, že úmyselne podhodnotia odmeňovanie tohto pracovného miesta, aby nevznikol záujem zo strany slovenských uchádzačov o zamestnanie vo vzťahu k základnej zložke mzdy, môžu takýmto spôsobom jednoduchšie obsadiť pracovnú pozíciu osobou z tretej krajiny. Vo výsledku dostane aj osoba z tretej krajiny lepšie mzdové podmienky, keďže väčšina zložiek mzdy bude mať variabilný charakter, ktorý nie je potrebné zverejňovať. Z celkovej diskusie v Slovenskej republike, ako ju sledujem v tejto oblasti, keďže je zaujímavá aj pre naše české úvahy v oblasti odmeňovania, si vy občas vyrobíte tému, ktorou sa zbytočne zaoberáte, hoci spoločných problémov máme dosť aj pri súčasnom stave pracovnoprávnych úprav.

 

 

Rozhovor s jedným z odborných garantov 1. odbornej konferencie pripravilo vydavateľstvo Wolters Kluwer SR s. r. o. Viac o konferencii, na ktorej vystúpi aj doc. JUDr. Mgr. Andrea Olšovská, PhD., sa dozviete na https://www.wolterskluwer.sk/sk/okpp2019.

 

JUDr. Jan Horecký, PhD., pôsobí ako odborný asistent na Právnickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne a súčasne ako právny poradca pre oblasť pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia pre sociálnych partnerov v Českej republike. Je členom České spoločnosti pre pracovné právo a právo sociálneho zabezpečenia a členom Labour Law Association/Asociácia pracovného práva. Je autorom novej monografie z oblasti pracovného práva pod názvom „Dispoziční pravomoc zaměstnavatele“, v ktorej sa zaoberá možnosťami a limitmi konania zamestnávateľa v súlade s právnym poriadkom.